Dali kanalot Kristal moze da se gleda vo cela Albania? Mnogu mina nashi zhiveat i vo drugite gradovi kako Elbasan i Tirana.
МАКЕДОНЕЦ си кога кавал ќе ти ја распара душата,зурла ќе ти го раскине срцето,кога секое влакно од кожата ќе ти се наежи кога ќе видиш шеснаесеткрако сонце,кога до коска ќе те заболи кога ќе слушнеш ПЈРМ,кога немаш ни за леб,а полн си во душата затоа што ја сакаш МАКЕДОНИЈА. МАКЕДОНИЈА во срце те носиме.
Сега се гледа само во Корча и околината, набргу ке се гледа и на интернет во живо, па од следната година кога ке треба да се продолжи лиценсата на телевизија ке гледаме да се прошириме и во други места во Албанија. Македонците живеат на целата територија на Албанија
Не сум знаел дека се низ цела Албанија, во Северна Албанија према Косово и Црна Гора има голем број наши? Кај Скадар,Пуке,Кукс регионот? Исто така во Јужниот дел према Грција ја па си мислев дека претежно живее Грчкото и Влашкото малцинство све си мислев дека нашите живеат во централниот дел на Албанија.
Супер за Телевизијата Кристал, само напред и се надевам дека ќе стане гласот на нашиот народ во Албанија.
МАКЕДОНЕЦ си кога кавал ќе ти ја распара душата,зурла ќе ти го раскине срцето,кога секое влакно од кожата ќе ти се наежи кога ќе видиш шеснаесеткрако сонце,кога до коска ќе те заболи кога ќе слушнеш ПЈРМ,кога немаш ни за леб,а полн си во душата затоа што ја сакаш МАКЕДОНИЈА. МАКЕДОНИЈА во срце те носиме.
Granicite na Albanija bea opredeleni vo 1913 godina, na Konferencijata na ambasadorite odr`na vo London na koja nekolku makedonski etnografski predeli i bea dodeleni na Albanija. Vo 1923 godina, so ispravkite na granicata me|u Grcija i Albanija, Grcija na Albanija i otstapi 14 sela od Mala Prespa. Toa bea selata: Vernik, Zagradec, Vidova, Kape{nica i Trstenik koi od 1913 godina vleguvaa vo Kosturska okolija, Grcija, i selata Globo~ani, Gorna Gorica, Dolna Gorica, Tumanec, Cerje, [ulin, Pustec, Leska i Zrnovsko koi od 1913 god. vleguvaa vo Lerinska okolija, Grcija.
Sli~ni ispravki vo razgrani~uvaweto bea izvr{eni vo 1925 godina i pome|u Albanija i Kralstvoto na Srbite, Hrvatite i Slovencite (SHS). Toga{, manastirot “Sv. Naum” na bregot na Ohridskoto Ezero, Albanija mu go otstapi na Kralstvoto SHS, dodeka Albanija za vozvrat dobi 22 sela vo oblasta Golo Brdo, me|u koi i selata Klewe, Steblevo, Smolnik, Trebi{te, Pasinki, Borovo, Vrbnica i dr.
Makedonskite etnogeografski predeli pod albanska vlast pripa|aat na slednite oblasti:
-Gorija (severo-isto~no od Kor~a do Bili{ta i Trstenik na albansko-gr~kata granica vo pravec na Kostur);
-Dolna (ili Mala) Prespa (na jug od Prespanskoto Ezero);
-Del od Ohridsko-stru{kiot predel (jugozapadniot del, zapadno od gradot Podgradec) so nad 14 sela so me{ano, makeodnsko i albansko naselenie;
-Golo Brdo (jugo-zapadno od Debar, nare~en i Gorni Debar) so okolu 24 sela naseleni so Makedonci od pravoslavna i muslimanska veroispoved;
-Del od Gora (severno od Pi{kopeja pome|u desniot breg na Crn Drim i makedonsko-albanskata granica, ~ij vtor del e na srpska teritorija vo predelot na Kosovo, jugo-apadno od Prizren do planinite [ara i Korab.
Vo predelot Gora se nao|aat slednite pogolemi makedonski sela: Pa}e{a, [i{toec, Zlipotok, Orgosta, Slatina i dr. Vo predelot na Golo Brdo kade site sela se naseleni so Makedonci: Vi~i{ta, Vladimirci, Vrbnica, Ginovec, Golei{ta, Golemi Ostreni, Gorica, Drenovo, Zabzun, Izvor, Klewe, Kojovec, Le{ni~ani, Qubole`, Malo Ostreni, Radovi{te, Sebi{te, Steblovo, Smolnik, Trebi{te, Torba~, To~epi, ^erenec i dr.;
Vo predelot na Podgradec se selata: Lin, Piskupata, Pla~e, ^ernevo, Oduwi{ta, Manuli{ta, Starovo, U{eni{ta, Pe{kupija, Zagori~`ani, R'mewe, ^erov, Bratomir, Berograd, Le{nica, Blace, Grabovci i dr.;
Vo Dolna Prespa se slednive sela: Tumanec, Gorica, Dolna Gorica, Glombo~ani, [ulin, Pustec, Leska, Zrnovsko, Rakicka, Zoro~ka, Zagradec i dr.
Vo Albanija postojat i slednite makedonski etni~ki oazi: na sever od Debar po dolinata Crniot Drim kon Pi{kopeja i pnatamu po desniot breg na Drim, na sever do Kuks kade se soedinuvaat Crniot i Beliot Drim, ima naselbi vo koi `iveat Makedonci (Arbeli i Kr~i{ta).
Isto taka Makedoncite ziveat i vo pogolemite gradovi na Albanija, Tirana, Elbasan, Drac, Kuks, Korca, Pogradec, Bilishta, Librazhd, Kavaja, Patos, Berat, Valona idr
granicite na albanija bea opredeleni vo 1913 godina, na konferencijata na ambasadorite odr`na vo london na koja nekolku makedonski etnografski predeli i bea dodeleni na albanija. Vo 1923 godina, so ispravkite na granicata me|u grcija i albanija, grcija na albanija i otstapi 14 sela od mala prespa. Toa bea selata: Vernik, zagradec, vidova, kape{nica i trstenik koi od 1913 godina vleguvaa vo kosturska okolija, grcija, i selata globo~ani, gorna gorica, dolna gorica, tumanec, cerje, [ulin, pustec, leska i zrnovsko koi od 1913 god. Vleguvaa vo lerinska okolija, grcija.
Sli~ni ispravki vo razgrani~uvaweto bea izvr{eni vo 1925 godina i pome|u albanija i kralstvoto na srbite, hrvatite i slovencite (shs). Toga{, manastirot sv. Naum na bregot na ohridskoto ezero, albanija mu go otstapi na kralstvoto shs, dodeka albanija za vozvrat dobi 22 sela vo oblasta golo brdo, me|u koi i selata klewe, steblevo, smolnik, trebi{te, pasinki, borovo, vrbnica i dr.
Makedonskite etnogeografski predeli pod albanska vlast pripa|aat na slednite oblasti:
-gorija (severo-isto~no od kor~a do bili{ta i trstenik na albansko-gr~kata granica vo pravec na kostur);
-dolna (ili mala) prespa (na jug od prespanskoto ezero);
-del od ohridsko-stru{kiot predel (jugozapadniot del, zapadno od gradot podgradec) so nad 14 sela so me{ano, makeodnsko i albansko naselenie;
-golo brdo (jugo-zapadno od debar, nare~en i gorni debar) so okolu 24 sela naseleni so makedonci od pravoslavna i muslimanska veroispoved;
-del od gora (severno od pi{kopeja pome|u desniot breg na crn drim i makedonsko-albanskata granica, ~ij vtor del e na srpska teritorija vo predelot na kosovo, jugo-apadno od prizren do planinite [ara i korab.
Vo predelot gora se nao|aat slednite pogolemi makedonski sela: Pa}e{a, [i{toec, zlipotok, orgosta, slatina i dr. Vo predelot na golo brdo kade site sela se naseleni so makedonci: Vi~i{ta, vladimirci, vrbnica, ginovec, golei{ta, golemi ostreni, gorica, drenovo, zabzun, izvor, klewe, kojovec, le{ni~ani, qubole`, malo ostreni, radovi{te, sebi{te, steblovo, smolnik, trebi{te, torba~, to~epi, ^erenec i dr.;
vo predelot na podgradec se selata: Lin, piskupata, pla~e, ^ernevo, oduwi{ta, manuli{ta, starovo, u{eni{ta, pe{kupija, zagori~`ani, r'mewe, ^erov, bratomir, berograd, le{nica, blace, grabovci i dr.;
vo dolna prespa se slednive sela: Tumanec, gorica, dolna gorica, glombo~ani, [ulin, pustec, leska, zrnovsko, rakicka, zoro~ka, zagradec i dr.
Vo albanija postojat i slednite makedonski etni~ki oazi: Na sever od debar po dolinata crniot drim kon pi{kopeja i pnatamu po desniot breg na drim, na sever do kuks kade se soedinuvaat crniot i beliot drim, ima naselbi vo koi `iveat makedonci (arbeli i kr~i{ta).
Isto taka makedoncite ziveat i vo pogolemite gradovi na albanija, tirana, elbasan, drac, kuks, korca, pogradec, bilishta, librazhd, kavaja, patos, berat, valona idr
Я сакам да знам кои са тия села во пределот на Подградец, в които живеят македонци. Имаш ли некакви докази. Македонската влада знае ли за техното съществуване? На какав язик говорят?
На каков мислиш ти? Секако луѓето си збораат по Македонски.
Зошто пишиш мешано Македонско и Бугарско? Сакаш да докажиш нешто или само се преправаш?
Аз съм българин от град Варна. Интересувам се от българските общ- ности на Балканите. Знам, че не харесвате българите. Не съм във форума да правя пропаганда, просто искам да разбера има ли в Подградецко и Деволията население, което не е албанско. В България
районът на Подградец се смята за албански по население, но във ва-
шата Уикипедия пише, че в градът Поградец и околните села "живее бройно македонско население".
Според сайта на македонските в Албания, има македонци в следните смесени с албанци села:
The villages in Albania with mixed ethnicity, primarily ethnic Macedonian population:
kanalcek, nie ne mrazame nikoj, tie shto ne poshtavat kako Makedonsti, imame dobri odnosovi. Ama aka nie sme uvredeni, nemame trpenie po to.
Tetkami se mazhe za Bugarin, imam prvi brachedi , nemozham da mrazam krv moj, samo sakame da bidime priznati kako Makedontsi
Welcome to the MTO
"The moral revolution - the revolution of the mind, heart and soul of an enslaved people, is our greatest task."__________________Gotse Delchev
kanalcek, nie ne mrazame nikoj, tie shto ne poshtavat kako makedonsti, imame dobri odnosovi. Ama aka nie sme uvredeni, nemame trpenie po to.
Tetkami se mazhe za bugarin, imam prvi brachedi , nemozham da mrazam krv moj, samo sakame da bidime priznati kako makedontsi
welcome to the mto
Балгодаря!
Аз само искам да разбера има ли население, което вие наричате македонско в Поградецко (Албания). Това е. Надявах се, че някой във
форума ще знае това онова, но май няма такъв. Аз съм чел и чувал, че в селата Лин, Пишкупия и Тушемища има такова население, както и градът Поградец. Може би и в Подкожани и село Райца има. А другаде?
Интересувам се от българските общ- ности на Балканите. Знам, че не харесвате българите. Не съм във форума да правя пропаганда......
Македонскиот народ не е заедница шо потекнува од Бугари. Тоа да го разбериш однапред, оти едно е коа ќе велиш дека не си тука за пропаганда, а друго е коа ќе ни брчиш без веза, како ова:
Аз само искам да разбера има ли население, което вие наричате македонско в Поградецко (Албания).......
Не сне само ние шо ги нарекуваме како Македонци, и самите така се сметаат. Само вие се буните како да живееле 'етнички Бугарѝ насекаде околу Балканот.
In the name of the blood and the sun, the dagger and the gun, Christ protect this soldier, a lion and a Macedonian.
Comment